Práve sa nachádzate: Úvod Choroby Stres

Stres

Stres je nešpecifická reakcia organizmu, ktorá sa prejavuje pri jeho nadmernom zaťažení. Stresový podnet označujeme termínom stresor. Inak povedané, je to sled biochemických reakcií organizmu na vnútorné alebo vonkajšie podnety, narušujúce normálny chod funkcií tela. Cieľom stresovej reakcie je pripraviť organizmus na útok alebo útek. Objaviteľ stresu Dr. Selye zaviedol ešte pojem distres ako formu stresu, ktorého intenzita prekračuje hranicu zvládnuteľnosti.Telo je vyčerpané. Taký stres vedie k chorobám a môže dôjsť až k zániku jedinca – smrti. Protipólom distresu je eustres. Ten, naopak, prospieva rozvoju organizmu. Stres aktivuje poplachový proces riadený autonómnym (vegetatívnym) nervovým systémom – sympatikom (s jeho látkovými pôsobkami –adrenalínom a noradrenalínom). Tento systém uvedie do pohotovosti predovšetkým svaly, ktoré sú pri boji a úteku najvýznamnejšie. K svalom treba nevyhnune dopraviť čo najviac krvi obohatenej o kyslík a živiny. Srdce zrýchli tep. Zvýši sa krvný tlak. Stúpne zrážanlivosť krvi (ak by došlo k zraneniu, krvácanie by ohrozovalo prežitie). Ak priteká väčšina krvi k svalom, zbledne v dôsledku odkrvenia ako koža (chladné a spotené ruky), tak útroby (stiahnutie brušných orgánov). Hlad po kyslíku zaistí zrýchlené a prehĺbené dýchanie. Zníženie hmotnosti je výhodné, preto sa vyprázdňujú duté orgány (nutkavé močenie, event. aj vyprázdňovanie čriev). Potom nasleduje štádium adaptácie, keď si telo postupne zvyká na „poplachy“ a stáva sa proti nim do značnej miery odolným. Ak stresové situácie stále pretrvávajú, dostáva sa človek do fázy vyčerpania. Vtedy ľudí často ohrozujú žalúdočné vredy, ochorenia srdca, cukrovka či iná choroba, na ktoré majú genetickú dispozíciu. V čase, keď človek mohol reagovať na stresovú situáciu útokom či útekom, plnil tento systém prípravy svoj účel. V modernej dobe sa však táto reakcia vplyvom sociálneho prostredia potláča a nevyužité substráty biochemických zmien sa hromadia v tele a môžu človeka poškodiť. Lapidárne povedané, zatiaľ čo praveký človek zmobilizoval telo na mimoriadnu energetickú záťaž, t. j. šiel a ulovil mamuta, moderný človek napr. pri rozčúlení prežíva vo svojom organizme to isté, ibaže nespáli energetické substráty vzniknuté pri stresovej reakcii. A tie sa hromadia v tele a poškodzujú jeho orgány (napr. cievy a srdce – hromadenie cholesterolu v stenách tepien a častejšie vznik krvných zrazenín –trombov, upchávajúcich dôležité cievy s následným vznikom infarktu).